3.Kapitola-Plač
"No, je pravda, že som ho nevedela vybrať ale táto horská dráha .. len cez moju mrtvolu"
„Jessica, nenamietaj, uvidíš, bude sa ti to páčiť“
„Ha-Ha. To sotva“ Nestihla som sa ani obhájiť, že mám príšerne slabý žalúdok, a Rose ma už ťahala k pánovi prezlečenému za Mickeyho, pravdepodobne predával lístky.
„Prosím dva lístky na horskú dráhu“ Povedala uštipačne. Ja som sa jej zato odvďačila kopnutím ju do členka, no to už nijako neovplivní fakt, že sa moje vnútornosti ochvíľku rozprsknú na každého v blízkosti nášho vagónika.
Mickey nám podal do rúk lístky „Dievčatká sadnite si úplne dopredu. Ľutujeme, ale všetko ostatné je už obsadené“
"Tak teda nejdeme" Nenápadne som sa im priplietla do rozhovoru. Namiesto odpovede som dostala len nevrelý pohľad. „Ber to z tej lepšej stránky, keď sa povraciaš, neskončí to na nikoho tvári" Skonštatovala Rose, s chutou sa zasmiala zo svojho vlastného vtipu a usadila ma do prvého vozňa (Kým sme sa pretlačili k schodom a vyšli po nich hore, dav ľudí nás skoro ušliapal.
Z rostrasenými rukami som sa naľavo, napravo a potom pod seba „Rose pozri ..pozri ako je to vysoko“ Zachrapčala som.
„V tej rýchlosti to ani nebudeš vnímať, neboj sa“
Už, už som chcela povedať, že to čo spravila ešte oľutuje, no vozne sa pohli. Celá som strpla .. hneď pred nami to šlo strmo hore a vzápetí ešte strmšie dole. Moja jediná reakcia bola tá, že som Rose chytila za ruku a vyšlo zo mňa „zabijem ta“ No znelo to, akoby som vracala. Našťastie to iba tak znelo.
Ďalej som už nevnímala ani to, že vobec žijem .. jediné čo som počula bol krik a žalostné nariekanie v mojom žalúdku ..celé to šlo hore a dolu obracalo sa to, raz som mala dokonca pocit, že ideme dole hlavou. Každou sekundou sa mi žalúdok dostával vyššie a vyššie. Ked to konečne nachvíľku spomalilo a počula som aj vlastný hlas, chcela som niečo povedať Rose, no prerušil ma v tom krásny čistý a hlavne vemľi povedomý smiech. Keď som sa doň na malý moment započúvala, žalúdok trocha povolil. Ale vážne len trocha.
Smiech prichádzal z vozňa hneď za nami .. no ešte stále sme nezastavili, tak som nemala tú odvahu otočit sa a zistiť, koho mi to tak pripomína. Keby som sa otočila, a k všetkým tým nechutným pohybom kolotoča by som pridala aj otočenie mojou panvou, celkom určite by som sa na toho smejúceho sa muža pozvracala.
„Rose, Rose" Vytrúsila som zo seba celá zelená " ..ty si už na takéto veci zvyknutá, prosím ťa, obzri sa za nás a povedz mi kto tam sedí ..viem, že tam je niekto koho poznám“
„Jessica nevymýšlaj .. možno som na takéto veci zvyknutá ale ešte stále mi býva zle“
Pocítila som náhly tlak, klesli sme úplne dole, čo mal už žalúdok na mále. Chytila som sa za brucho no vzápetí som už na závrat ani nepomyslela. Vyľakalo ma čosi iné.
„Rose čo sa to deje ..pozri“
Ukázala som jej ľudí, ktorý boli pod nami asi meter .. no neboli to len ľudia, ktorý obdivovali jazdu horskej dráhy, ale boli tam stovky ľudí, ktorý kričali, plakali a poniektorý aj tlieskali.
„Čo to.. buď sú to jasnovidci a vedia, že havarujeme tak si to prišli vyfotiť alebo.. v blázinci nemajú dosť dobrú ochranku a pár ľudí im ušlo“ Keď dohovorila, nahlas zapišťala a ozelenela. Stúpali sme.
Jediná dobrá správa bola tá, že tento ´´kopček´´ je už posledný a jazda sa ochvíľku skončí. Nejako sme zvládli posledný záverečné klesnutie a blížili sme sa do cieľa. Typovala som to ešte na takých 5 minút jazdy.
Odrazu sa mi do očí vpil ten povedomý smiech, no tento raz aj niečo povedal.
„Nick, prepáč, že som ťa vystavil takému nebezpečenstvu. Myslel som, že aspoň tu ma nechajú.. veď som sa chcel len zabaviť so svojím synovcom"
Zasa som cela stŕpla .. Nevedela som sa ani pohnúť a moje dýchanie bolo len zriedkavé. Jediné načo som sa zmohla bolo kopnutie do Rose.
„Jessica co sa deje? Je ti z tej jazdy zle?.. Noták, hovor“
Zhlboka som sa nadýchla a pokusila som sa povedat súvyslú vetu.
„Rose skús sa ..sa obzrieť za n-nás .. ja ja..nevie..ja možno mám haluci ..halucinacie ale ..M..Michael“
„Prosím? Ochvíľku vystupujeme, neboj sa to prejde. Prepáč, že som ťa sem dotiahla, asi som zabudla, čo táto mašinka dokáže“
Rose mi pochopitelne nerozumela ani slovo. Celá som dychčala a triasla sa.
„R..Rose Micha..Michael ! Jac ..“ Slza mi kvapla na tričko s obrázkom Michaela.
„Jessica zhlboka dýchaj, mám vybrať z kabelky sáčok?“
„Nie .. M-Michael ! Michael Jackson je za nami“ Vykoktala som sa a z hlboka som vydýchla. Triasla som sa, ťažko povedať či od toho, že sa každu chvíľu povraciam alebo od stresu, neistoty a šťastia, ktoré vo mne navoľno pobehovali.
Rose sa z chuti zasmiala a obzrela sa za nás, kedže ja som nato nemala odvahu. Čakala som, že ma vysmeje, že je to len nejkaý muž s dieťaťom, no jej reakcia bola úplne iná .. vlastne jej reakcia nebola žiadna. Celá zbledla, dlaňami si chytila tvár a rozklepala sa.
Vedela som čo sa stalo ..všetko to do seba zapadalo, stovky ľudí, fotografov a plač. Celá od sĺz som sa za seba obzrela a mala som pocit, že som v nebi a vidím anjela.
„Mi ..Michael“
Zakričala som na plné hrdlo a natiahla som k nemu ruku. Bol len niekoľko centimetrov od nás, takže bez problémov dotiahol a pohladil mi ju.
Rose
Jessicin otec
Komentáre
Prehľad komentárov
Mas uzastnu fantaziu...poklona pre teba:)
super
(sofi8888, 9. 5. 2010 10:46)superneee...ja som vedela ze to je Majkl ked zacala spominat smiech...to som uz tusila....superne moja..pis dalej pliiis
vaav
(dada, 9. 5. 2010 19:30)